Aký je dnešný internet a aké sú jeho problémy

Prof. PhDr. Soňa Makulová, PhD. 25. jún 2005 v kategórii Informačná architektúra

Internet by sme si mohli stručne charakterizovať ako informačné, komunikačné, obchodné, marketingové a reklamné médium, ale aj ako globálnu sieť, prostredníctvom ktorej je dnes prepojených okolo 285 miliónov hostiteľských počítačov s viac ako 934 miliónmi používateľov na celom svete. Internet úplne zmenil model komunikácie medzi ľuďmi a preto jeho význam mnohí prirovnávajú s významom vynálezu kníhtlače Jánom Gutenbergom.

Internet zapustil svoje korene v Čechách aj na Slovensku, aj keď je naše zaostávanie za svetom ešte veľmi veľké. Analytická sekcia britského týždenníka The Economist v spolupráci s IBM Institute for Business Values uverejnila v máji štúdiu The 2004 e-readiness rankings (2004), ktorá hodnotí krajiny z hľadiska úrovne využívania internetu vo všetkých oblastiach života. Na prvých miestach sa opäť objavili všetky škandinávske krajiny, pričom prvým v celkovom poradí je Dánsko, ktoré získalo z možných 10 bodov 8,28. V prvej desiatke je ešte Veľká Británia (2), USA (kleslo z 3. miesta na 6. miesto), Singapore (7), Holandsko (8), Hong Kong (9) a Švajčiarsko (10).

Autori štúdie konštatujú, že kľúčom k úspechu je koordinácia a spoločné programy vládnych inštitúcií a IT priemyslu. V tejto oblasti sú vynikajúce predovšetkým škandinávske krajiny, kde sme svedkami prudkého nárastu penetrácie rýchleho pripojenia k internetu a s tým spojených nových služieb, ako aj tlaku na odbúranie byrokratického styku s úradmi a budovanie e-governmentu.

Pri budovaní informačnej spoločnosti má v zmysle základných materiálov EU význam predovšetkým rýchly internet. Tak môžu používatelia využívať video, vzdelávacie služby, turistické, geografické informácie a pod. Pre zaujímavosť z nových členských krajín EU je na tom najlepšie Estónsko (26. miesto), hneď za ním je Česká republika (27), Maďarsko (30), Slovinsko (31), Litva (34), Poľsko (36), Lotyšsko (38) a na poslednom mieste je Slovenská republika (39).

Podľa prieskumov spoločnosti Taylor Nelson Sofres internet využívalo v júli 2004 viac ako 29,2 3% populácie v porovnaní s 5% populácie v roku 1997. Napriek tomu je percento populácie využívajúce internet na Slovensku ešte stále veľmi nízke. V januári 2003 University of California - Los Angeles (UCLA) publikovala prehľad o využívaní internetu americkou populáciou. Podľa dokumentu až 71% americkej populácie využívalo internet v roku 2002 (The UCLA 2003).

S nárastom informácií a používateľov prichádzajú aj mnohé problémy, ktoré treba riešiť. Hádam najvážnejším je stále väčšie množstvo informácií publikovaných iba v digitálnej forme, ktoré je dôsledkom demokratizácie publikovania informácií. V nedávnej štúdii Lymana a Variana (2003) sa uvádza, že každý deň vychádza vo svete v elektronickej forme okolo 7 miliónov kníh. Čo je ale neuveriteľné, tlačený obsah reprezentuje iba 0,003% celého obsahu publikovaného vo svete. Znamená to, že každej jednej vete v tlačených médiách zodpovedá 30 000 viet v digitálnej forme. Keď sa v minulosti hovorilo o informačnom preťažení čitateľov, dnes to platí niekoľkonásobne.

Je jasné, že toto množstvo obsahu treba určitým spôsobom zorganizovať a usporiadať tak, aby používatelia dokázali nájsť informácie na internete. Stretávame sa aj s názorom, že používateľov internetu môžeme nazývať aj čitateľmi, pretože prichádzajú na internet s cieľom nájsť informácie. Platí stále viac ako inokedy, obsah, ktorý nikto nenájde ani nikto neprečíta. Preto dnes už môžeme hovoriť o novovznikajúcej vednej disciplíne informačnej architektúre, ktorej cieľom je organizácia informácií v digitálnom priestore. Informačná architektúra predstavuje kombináciu organizačnej, navigačnej a popisnej schémy informačného systému s cieľom uľahčiť vykonávanie úloh a umožniť intuitívny prístup k obsahu. Je to zároveň umenie a veda štruktúrovania a klasifikovania webových sídiel a intranetu tak, aby ľudia dokázali nájsť a riadiť informácie.

Cieľom nášho Elektronického spravodaja je umožniť vám hlbšie vniknúť a oboznámiť sa s informačným bohatsvom internetu na základe najaktuálnejších informácií z oblasti vyhľadávania informácií, informačných zdrojov ale aj trendov ďalšieho smerovania. Dnes už iba málokto dokáže sledovať vznik, vývoj a zmeny v jednotlivých vyhľadávacích nástrojov internetu, v odbornej literatúre sa uvádza, že je ich niekoľko tisíc.


Literatúra

---

a) Lyman, Peter - Varian, Hal R. 2003. How Much Information? University of California 2000. [cit. 2003-03-13]. http://www.sims.berkeley.edu/how-much-info.
b) The UCLA Internet report. Surveying the Digital Future. Year Three. 2003. UCLA Center for Communication Policy. February 2003. 87 s.
c) The 2004 e-readiness rankings : a white paper from the Economist Intelligence Unit [online]. London; New York; Hong Kong : EIU, 2004 [cit. 2004-12-07]. Požaduje sa: Acrobat Reader. http://graphics.eiu.com/files/ad_pdfs/ERR2004.pdf

Zasielajte mi nové články na e-mail: Odoslať

Ďalšie články z kategórie Informačná architektúra