Pri návrhu interfejsu vyhľadávania využívame rozšírené vyhľadávanie
Prof. PhDr. Soňa Makulová, PhD. 1. máj 2011 v kategórii Informačná architektúra
Úvod
V roku 2010 vyšla publikácia Od Petra Morvilla a Jefferyho Callendera Search Patterns, ktorá vychádza z najnovších poznatkov a výskumov vo vyhľadávaní a pomáha nám lepšie pochopiť správanie používateľov pri vyhľadávaní informácií. Ak chceme navrhnúť úspešné vyhľadávanie, mali by sme vždy pri návrhu interfejsu vyhľadávania vychádzať zo správania používateľov. V publikácii autori rozlišujú 10 vzorov pri návrhu vo vyhľadávaní, ktoré vychádzajú z výskumov správania používateľov.
- Automatické dopĺňanie a predpoveď dopytov (autocomplete a autosuggest)
- Najlepšie výsledky prvé (best first)
- Federatívne vyhľadávanie
- Fazetová navigácia
- Rozšírené vyhľadávanie
- Personalizácia
- Stránkovanie (pagination)
- Štruktúrované výsledky
- Výsledky nabádajúce k akcii
- Jednotný objav
V aprílovom čísle elektronického spravodaja sme sa v článku Pri návrhu interfejsu vyhľadávania uplatníme fazetovú navigáciu bižšie zaoberali princípmi a praktickým uplatnením fazetovej navigácie. Fazetová navigácia alebo fazetové vyhľadávanie využíva fazetovú klasifikáciu, ktorá predstavuje proces klasifikácie dokumentov prostredníctvom fazetového klasifikačného systému. Na rozdiel od jednoduchej hierarchickej schémy, fazetová klasifikácia umožňuje nájsť položky podľa viac ako jednej dimenzie. Podľa odborníkov predstavuje významný pokrok v oblasti vyhľadávania. Fazetová navigácia nachádza široké uplatnenie predovšetkým v elektronických obchodoch, ale aj pri vyhľadávaní v digitálnych knižniciach. Priam ukážková je jej implementácia v International Children´s Digital Library.
V dnešnom čísle elektronického spravodaja sa budeme bližšie zaoberať rozšíreným vyhľadávaním.
Vyhľadávanie ako jeden z najdôležitejších pilierov informačnej architektúry
Ako uvádza Jakob Nielsen vo svojom článku Mental models for search are getting firmer (2005), používatelia vyhľadávacích nástrojov si už vytvorili určité predstavy o tom, ako by mal proces vyhľadávania vyzerať, dokonca už môžeme hovoriť o určitých mentálnych modeloch, podľa ktorých sa používatelia riadia pri vyhľadávaní. Podľa neho používatelia očakávajú, že dizajn vyhľadávania
bude obsahovať tri časti:
1. priestor, kde sa môžu písať slová,
2. tlačidlo s nápisom search (vyhľadaj), ktoré po stlačení spustí vyhľadávanie,
3. zoznam relevantných výsledkov usporiadaných podľa relevancie, ktorý je na novej strane – search engine result page (SERP).
Jednou z najčastejších chýb pri návrhu systému vyhľadávania je, že sa úplne zveruje do rúk IT špecialistov a pri implementácii sa nekonzultuje s informačným architektom a neberie sa do úvahy správanie používateľa pri vyhľadávaní informácií. Preto je pri návrhu ideálna spolupráca medzi IT špecialistom a informačným architektom, ktorý lepšie pozná informačné potreby, správanie a očakávania používateľov.
Počas vývoja vyhľadávania sa ustálili dva typy vyhľadávania: základné vyhľadávanie alebo vyhľadávanie podľa kľúčových slov a rozšírené vyhľadávanie umožňujúce zjemňovať a ladiť rešeršnú požiadavku.
Počas viac ako desaťročnej existencii vyhľadávacích nástrojov sa vytvorili nasledujúce konvencie rešpektujúce výsledky prieskumov používateľov a odporúčania odborníkov (Makulová, 2010 s. 73 - 74).
Základné vyhľadávanie
- Okienko základného vyhľadávania by malo byť na každej strane webového sídla a malo by byť dostatočne dlhé, minimálne 20 znakov.
- Najvhodnejším fontom na písanie je Arial.
- Veľkosť fontu vo vyhľadávacom okne by mala byť 10 bodov, nie menšia ako 8 bodov.
- Vyhľadávanie by sa malo začať stlačením klávesu Enter alebo kliknutím na tlačidlo Hľadaj umiestneným vpravo od vyhľadávacieho okna.
- Spojenie na rozšírené vyhľadávanie by malo byť umiestnené pod alebo vedľa okienka na vyhľadávanie.
- Implicitne by sa mal prehľadať celý obsah webového sídla.
- Základné vyhľadávanie by malo umožniť použitie boolovských operátorov, aj keď táto možnosť nemusí byť nikde vysvetlená.
- Vyhľadávanie na webovom sídle by malo byť k dispozícii ako vyhľadávacie okienko a nie ako spojenie.
Rozšírené vyhľadávanie
- Políčko na rozšírené vyhľadávanie by malo byť väčšie ako políčko základného vyhľadávania, aby neodrádzalo používateľov zadať aj komplikovanejšie požiadavky.
- Na stránke rozšíreného vyhľadávania by mala byť nápoveď typu Pomoc, ktorá vysvetľuje používanie možnosti rozšíreného vyhľadávania aj s príkladmi.
- Ako doplnok k možnosti používania boolovských operátorov AND/OR v okienku rozšíreného vyhľadávania by používatelia mali mať k dispozícii preddefinovaný formulár s voľbami "všetky slová", "akékoľvek slovo" a "fráza". Výsledky prieskumov dokazujú, že väčšina používateľov nevie správne používať boolovské operátory.
- Rozšírené vyhľadávanie by malo využívať informácie z metaprvkov (napr. dátum, krajina, typ produktu, autor a pod.).
Bohužiaľ v praxi sa uvedené odporúčania skoro vôbec nerešpektujú a výsledky výskumov ukazujú, že iba málo používateľov využíva zdokonalené vyhľadávanie.
K zaujímavým výsledkom prišiel Jansen (2000), ktorý skúmal, akým spôsobom ovplyvní štruktúra rešeršnej požiadavky využívajúca možnosti zdokonaleného vyhľadávania výsledky rešerše. Výskum uskutočnil vo vyhľadávačoch AltaVista, Fast, Excite, Northern Light a Infoseek. Využil 75 jednoduchých a 150 zložitých požiadaviek, pričom z každej sa skúmalo iba prvých 10 nájdených záznamov. Každá z jednoduchých požiadaviek sa ďalej modifikovala s využitím operátorov Boolovej algebry. Pri analýze nájdených 2768 výsledkov sa zistilo, že rozdiel pri jednoduchom vyhľadávaní a zdokonalenom vyhľadávaní bol iba v 2,7 rozdielnych záznamoch. Znamená to, že v priemere až 7,3 záznamov, ktoré sa našli pri jednoduchom vyhľadávaní boli aj vo výsledkoch rešerše pri zložitom vyhľadávaní. Je potom otázne, či má význam využívať zdokonalené vyhľadávanie iba pri tak malej odchýlke. Navyše používanie Boolovských
operátorov zvyšuje riziko chybovosti.
Riešenie vidíme predovšetkým v návrhu používateľského interfejsu, ktorý minimalizuje chybovosť a umožňuje ďalej modifikovať a meniť rešeršnú požiadavku. To zároveň vysvetľuje, prečo je veľa používateľov spokojných iba s výsledkami pri jednoduchom vyhľadávaní a svoju požiadavku ďalej nemodifikuje. Podobne sa dá predpokladať, že algoritmus radenia nájdených záznamov vychádza zo správania sa používateľov a ako prvé sú umiestnené tie záznamy, ktoré obsahujú všetky hľadané termíny a hľadané termíny sa vyskytujú vedľa seba.
Priam ukážkovým riešením je interfejs vyhľadávacieho nástroje Exalead.
Obr. Vyhľadávač Exalead integroval rozšírené vyhľadávanie s nápoveďou Pomoc
Ako vidíme na obrázku, po zadaní požiadavky information architecture a kliknutím na rozšírené vyhľadávanie, máme k dispozícii súbory typu Help, ktoré názorne vysvetľujú ďalšie možnosti postupu pri zjemňovaní a ladení rešeršnej požiadavky.
Vzhľadom na to, že veľká väčšina používateľov neovláda Boolovu algebru, odporúča sa pri zdokonalenom vyhľadávaní využívať preddefinovaný formulár. Priam ukážkovým príkladom je preddefinovaný formulár Google.
Obr. Preddefinovaný formulár na rozšírené vyhľadávanie Google
Záver
Rozšírené vyhľadávanie patrí k vynikajúcim možnostiam na zjemňovanie a ladenie rešeršnej požiadavky. To, že sa v našich podmienkach skoro vôbec nevyužíva súvisí s tým, že dizajnéri nerešpektujú odporúčania informačných architektov týkajúcich sa rozšíreného vyhľadávania a stále chýba užšia spolupráca medzi IT špecialistom a informačným architektom.
Literatúra
a) JANSEN, Bernard. J. 2000. The effect of query complexity on Web searching results. In Information Research [online]. 2000, vol. 6, no.1 [cit. 2011-04-10]. Dostupné na internete: http://informationr.net/ir/6-1/paper87.html b) MAKULOVÁ, Soňa. 2010. Informačná architektúra sieťových médií a multimédií.|online|. Bratislava: Elet, 2010. 137 s. ISBN 978-80-88812-21-0. Dostupné na: http://www.elet.sk/monografia/obsah-informacna-architektura.pdf c) MAKULOVÁ, Soňa. 2011. Vzory návrhov interfejsu vyhľadávania, ako jedného z najdôležitejších pilierov informačnej architektúry. In ELET newsletter. 1. január 2011 [online], [cit. 2011-04-10]. Dostupné na internete: http://www.elet.sk/?informacna-architektura&sprava=vzory-navrhov-interfejsu-vyhladavania-ako-jedneho-z-najdolezitejsich-pilierov-informacnej-architektury d) MAKULOVÁ, Soňa. 2011. Pri návrhu interfejsu vyhľadávania uplatníme federatívne vyhľadávanie. In ELET newsletter. 1. marec 2011 [online], [cit. 2011-03-10]. Dostupné na internete: http://www.elet.sk/?informacna-architektura&sprava=pri-navrhu-interfejsu-vyhladavania-uplatnime-federativne-vyhladavanie e) MAKULOVÁ, Soňa 2003. Informačné správanie používateľov pri vyhľadávaní informácií v internete. In Informačné správanie a digitálne knižnice. Bratislava: CVTI SR, 2003, s. 90–110. f) Morville, P., Callender, J. 2010. Search Patterns. 1. vyd. Sebastopol : O´Reilly Media, 2010, 180 s. ISBN 978-0-596-80227-1 g) NIELSEN, Jakob. 2005 b. Mental models for search are getting firmer. In Jakob Nielsen´s Alertbox [online]. May 9, 2005 [cit. 2011-04-10]. Dostupné na internete http://www.useit.com/alertbox/20050509.html.
Príspevok bol spracovaný v rámci grantovej úlohy KEGA 3/7275/09 Informačné štúdiá v podmienkach web 2.0 a nových technológií (INWENT).
Ďalšie články z kategórie Informačná architektúra
Buďte pripravení, že používatelia budú vyhľadávať informácie o Vašej univerzite aj na externých sídlach (Ako by mali vyzerať webové sídla univerzít)
Úvod Webové sídla spoločností sú často prvým miestom, kde sa potenciálni klienti oboznámia s jej základným poslaním, históriou, štruktúrou a smerovaním....
Obsah webového sídla by mal zodpovedať vekovej hranici budúcich používateľov (Ako by mali vyzerať webové sídla univerzít)
Úvod Webové sídla spoločností sú často prvým miestom, kde sa potenciálni klienti oboznámia s jej základným poslaním, históriou, štruktúrou a smerovaním. Práve preto má stále väčší...