Sledujte, kadiaľ prechádza každá skupina používateľov po webovom sídle (Ako by mali vyzerať webové sídla univerzít)

Prof. PhDr. Soňa Makulová, PhD. 1. jún 2015 v kategórii Použiteľnosť a prístupnosť

Úvod

Webové sídla spoločností sú často prvým miestom, kde sa potenciálni klienti oboznámia s jej základným poslaním, históriou, štruktúrou a smerovaním. Práve preto má stále väčší význam informačná architektúra, ktorá ako komplexná vedecká disciplína sa zaoberá okrem iného aj organizáciou informácií v digitálnom priestore tak, aby ľudia dokázali nájsť informácie. V prípade webových sídiel platí, informáciu, ktorú nikto nenájde ani nikto neprečíta. Webové sídla univerzít predstavujú špeciálnu kategóriu, pretože väčšina študentov sa na ne obracia ako na významný zdroj informácií. Efektívne webové sídla zvýšia návštevnosť, vo významnej miere prispievajú k zvýšeniu kredibility a zlepšeniu vnímania značky, zlepšia spokojnosť používateľov a čo je najdôležitejšie, znamenajú významnú úsporu času a peňazí.

Smernice na budovanie univerzitných webových sídiel

Býva zvykom, že pre špecifické webové sídla sa publikujú smernice, ktoré vychádzajú z používateľských výskumov a rešpektujú zásady informačnej architektúry. Preto treba privítať smernice týkajúce sa webových sídiel univerzít, ktoré publikovala Katie Sherwin v januári 2014 v štúdii University Websites: Top 10 Design Guidelines. Smernice vychádzali z používateľského testovania budúcich študentov a ich rodičov. Používatelia mali možnosť výberu z predom definovaných univerzít alebo si zvoliť podľa vlastného výberu. Výsledky používateľského testovania vyústili do nasledovných 10 smerníc na budovanie univerzitných webových sídiel. V májovom sídle elektronického spravodaja sme sa zaoberali smernicou, ktorá hovorí, že na webovom sídle by sme mali jasne vyznačiť uzávierku prihlášok a umožniť sa prihlásiť na univerzitu krok po kroku. V dnešnom čísle sa budeme venovať ďalšej smernici, ktorá hovorí, že by sme mali sledovať, kadiaľ prechádza skupina používateľov po webovom sídle.

1. Jasne identifikujte Vašu univerzitu na každej strane webového sídla.
2. Používajte obrázky, ktoré reflektujú priority a hodnoty univerzity.
3. Časť sekcie „O nás“ by mala mať vysokú výpovednú a informačnú hodnotu.
4. Zvýraznite Vaše silné stránky a úspechy.
5. Používatelia by mali mať jednoduchý prístup k všetkým študijným odborom a programom.
6. Poskytnite informácie o možnostiach zamestnania po skončení univerzity a prelinkujte to na sekciu absolventov univerzity.
7. Jasne vyznačte uzávierku prihlášok a umožnite popis prihlásenia sa na univerzitu krok po kroku.
8. Sledujte, kadiaľ prechádza každá skupina používateľov po webovom sídle.
9. Webové sídlo by malo zodpovedať vekovej hranici budúcich používateľov.
10. Buďte pripravení, že používatelia budú vyhľadávať informácie o Vašej univerzite aj na externých sídlach.

Sledujte, kadiaľ prechádza každá skupina používateľov po webovom sídle

Vzhľadom na to, že väčšina webových sídiel univerzít predstavuje niekoľko tisíc strán, orientácia na nich nie je jednoduchá. Preto je veľmi dôležité testovať použiteľnosť webového sídla. Znamená to, že používateľom treba zadať úlohy a pozorovať, ako postupujú a kadiaľ prechádzajú pri ich riešení. Už v našom článku Ako sa vyvíjalo chápanie použiteľnosti webových sídiel (Makulová 2009) sme zdôraznili, pri návrhu webového sídla by sa dizajnéri mali snažiť vžiť do polohy budúceho používateľa a systém navrhnúť tak, aby pri práci s webovým sídlom robil čo najmenej chýb a mal z neho príjemný zážitok. Použiteľnosť chápeme ako kvalitatívny atribút internetových stránok, ktorý určuje ako ľahko sa na nich používateľ orientuje, ako rýchlo pochopí ich usporiadanie a ovládanie a aký zážitok si z nich odnesie. Ak je stránka dobre navrhnutá, používateľ robí minimum chýb a dokáže nájsť čo potrebuje.

Na to, aby sa tvorcovia webových sídiel začali viac zaoberať použiteľnosťou, mala vplyv predovšetkým publikácia odborníka z oblasti použiteľnosti Jakoba Nielsena Designing Web Usability: The Practice of Simplicity, ktorá vyšla aj u nás v českom preklade pod názvom Web Design v roku 2002. V publikácii Prioritizing Web Usability (2006) Jakoba Nielsena, ktorú vydal spolu s Hoa Loranger, je mottom myšlienka, že dnes už nestačí povedať, že  navrhujeme webové sídlo pre používateľa, ale použiteľnosť webového sídla by mala byť pri jeho návrhu prioritou.

V tejto súvislosti odporúčam publikáciu Antona Miklošíka E-marketing ako integrálna súčasť marketingu vysokej školy (2013), kde sa autor vyjadruje pomerne kriticky ku kvalite webových sídiel jednotlivých univerzít ako aj ďalších e-marketingových aktivít, ktoré by mali využívať vysoké školy pri získavaní nových absolventov. Najdôležitejšie je testovanie použiteľnosti webového sídla. Ako hovorí aj Jacob Nielsen v článku Why You Only Need to Test With 5 Users, už aj test s iba 5 používateľmi odhalí až 85% problémov s použiteľnosťou webového sídla. Test s 15 používateľmi odhalí celých 100% problémov. Náklady investované do testovania sídla sa určite vrátia vo zvýšení návštevnosti sídla a v spokojnosti používateľov.

Metodológiu testovania použiteľnosti webových sídiel veľmi pekne zhrnul v svojom článku Ako testovať použiteľnosť webových sídiel? Ján Gondoľ (2009), ktorý vychádza z jeho dizertačnej práce Hodnotenie a zvyšovanie kvality webových sídiel v cirkevnom kontexte.

Skúmanie použiteľnosti webového sídla

Použiteľnosť webového sídla môžeme skúmať viacerými metódami, ktorých základné členenie môže byť na kvalitatívne a kvantitatívne. Hlavne v počiatkoch merania použiteľnosti v jednotlivých fázach dizajnu sa viac využívali kvantitatívne metódy, v súčasnosti sa čoraz väčší dôraz kladie na využitie kvalitatívnych metód. Pri kvalitatívnom prieskume pozývame menší počet účastníkov (max. 5 – 8), kvantitatívny prieskum si vyžaduje aj viac ako 20 účastníkov, využíva sa pri veľkých projektoch a umožňuje podrobné štatistické vyhodnotenie Pre používateľov vytvoríme scenáre úloh, ktoré by mali byť krátke, pochopiteľné a realistické. Nemenej dôležitý je aj výber cieľovej skupiny, kde by sme mali sa riadiť odporúčaniami Jacoba Nielsena (2000). Cieľom prieskumu je zistiť skutočné problémy skutočných používateľov.

Na skúmanie pohybu používateľov po webovom sídle môžeme využiť viacero metód. Odporúča sa predovšetkým metóda pozorovania, eyetrackingu a tiež analytických nástrojov, ako napríklad (Google Analytics). Služba Google Analytics poskytuje aktuálne prehľady o využívaní stránok, rôznych prístupových cestách používateľov na stránky.

K najdôležitejším nástrojom, ktoré môžeme využiť pri analýze správania sa používateľov na stránke patria: (Google Analytics)

• Vizualizácia umožňujúca spoznať cesty, ktorými prejdú návštevníci na stránkach. Vizualizácia toku návštevníkov poskytuje prehľady s analýzou cesty, ktorú návštevník prejde na stránkach. Analýza na stránke zas pomáha vizuálne vyhodnotiť, ako návštevníci pracujú so stránkami
• Prehľady v reálnom čase umožňujúce merať aktuálne aktivity (pozrieť si, koľko ľudí sa práve nachádza na vašich stránkach, odkiaľ prišli a čo si prezerajú).

Ako sa zmenila použiteľnosť počas skoro 30 rokov existencie

Je zaujímavé, že základné princípy použiteľnosti sa za skoro 30 ročnej existencie použiteľnosti ako vedeckej disciplíny vôbec nezmenili. Ako uvádza Jakob Nielsen v svojom článku 25 Years in Usability (2008), v roku 1983, keď sa začal venovať použiteľnosti, išlo o úzko zameranú vednú disciplínu, ktorej sa venovalo niekoľko ľudí prevažne z akademickej sféry a z veľkých počítačových spoločností. Podľa jeho odhadov išlo asi o 1 000 ľudí prevažne z USA a Veľkej Británie.

V roku 2008 sa podľa jeho odhadov venovalo použiteľnosti takmer 50 000 profesionálov na plný úväzok a aspoň pol milióna ľudí, ktorí sa buď zaujímali o použiteľnosť, alebo je v ich záujme, aby vytvárali použiteľné produkty.

V podstate sa za skoro 30 rokov základy použiteľnosti nezmenili. Už v roku 1983 John Gould a Clayton Lewis prezentovali 3 základné princípy úspešného dizajnu:

1. Už pred dizajnom by sme sa mali zamerať na používateľov a uskutočniť terénne štúdie.
2. V priebehu vývoja dizajnu by sme mali vykonávať empirické štúdie použiteľnosti.
3. Vždy by sme mali využívať iteratívny proces dizajnu. Iteratívny proces dizajnu veľmi pekne vysvetľuje Jakob Nielsen v článku Iterative User Interface Design (1995).

V podstate, uvedené tri základné princípy platia neustále. Rozdiel je iba v používaných metódach. Zatiaľ čo hlavne v počiatkoch merania použiteľnosti v jednotlivých fázach dizajnu sa viac využívali kvantitatívne metódy, v súčasnosti sa stále väčší dôraz kladie na využitie kvalitatívnych metód. Je zaujímavé, že smernice použiteľnosti sa nemenia natoľko s časom, ako by sme očakávali. Ako uvádza Jakob Nielsen v svojom článku Change vs. Stability in Web Usability Guidelines (2007) až 80% zistení z prípadových štúdií vykonaných v roku 1990 ostávalo stále v platnosti. Je to o to zaujímavejšie, keď porovnáme napríklad, ako vyzerali webové sídla v 90-tych rokoch a ako vyzerajú v súčasnosti.

Prečo sa zmenili smernice na použiteľnosť webových sídiel?

Ako uvádza Jakob Nielsen, iba 20% zo smerníc vydaných v roku 1994 sa zmenilo vzhľadom na nasledovné faktory:

• Technologické vylepšenia: lepšie prehliadače, väčšia rýchlosť a priepustnosť.
• Prispôsobenie sa správania používateľov, ktorí si zvykli na využívanie určitých techník a interakciu so systémom.
• Zdržanlivosť webových dizajnérov, ktorí sa snažia o určitý kompromis a vyhýbajú sa zložitým a menej informačne funkčným prvkom, dá sa povedať, že sa učia spolu s používateľmi.

Napriek tomu, až 80% smerníc týkajúcich sa použiteľnosti z roku 1990 ostáva stále v platnosti a preto môžeme povedať, že smernice pre použiteľnosť webových sídiel vykazujú pomerne silnú stabilitu, nepodliehajú veľkým zmenám, pretože záležia predovšetkým od správania používateľov, ktoré sa až natoľko nemení.

Záver

K veľmi dôležitej smernici pri budovaní webových sídiel patrí testovanie použiteľnosti webového sídla, ako webové sídlo vyhovuje svojim používateľom, ako sa na ňom správajú a aké sú ich cesty pri splnení konkrétnych úloh. Na tieto otázky nájdeme odpovede pri štúdiu použiteľnosti webového sídla, kde by sme mali čerpať predovšetkým z publikácií vynikajúceho odborníka na použiteľnosť Jakoba Nielsena, ktorého právom nazývajú kráľom použiteľnosti. Nesmieme zabúdať, že použiteľnosť spolu s nájditeľnosťou, prístupnosťou a kredibilitou patria ku základným kvalitatívnym atribútom webových sídiel a od toho, ako budeme spĺňať ich odporúčania a zásady záleží aj budúca spokojnosť používateľov webových sídiel.

Literatúra

---

a) GONDOĽ, Ján. 2009. Hodnotenie a zvyšovanie kvality webových sídiel v cirkevnom kontexte [Dizertačná práca]. Univerzita Komenského v Bratislave; Filozofická fakulta; Katedra knižničnej a informačnej vedy. Bratislava : FiF UK, 2009. 142 strán.
b) MAKULOVÁ, Soňa. 2009. Ako sa vyvíjalo chápanie použiteľnosti webových sídiel. In Newsletter ELET. 1. január 2009 [online] [cit. 2015-05-22]. Dostupné na internete: http://www.elet.sk/?pouzitelnost-pristupnost&sprava=ako-sa-vyvijalo-chapanie-pouzitelnosti-webovych-sidiel.
c) MIKLOŠÍK, Andrej. 2013. Bratislava, Vydavateľstvo Ekonóm. 198 s.
d) Nielsen, Jakob. 2002. Web.Design. Praha : SoftPress s.r.o., 2002, 382 s.
e) Nielsen, Jakob. 2000. Why You Only Need to Test With 5 Users. In Alertbox. 19. march 2000 [online], [cit. 2015-05-22]. Dostupné na internete http://www.useit.com/alertbox/20000319.html
f) Nielsen, Jakob, Loranger, Hoa. 2006. Prioritizing Web Usability. Berkeley CA  : New Riders Press, 2006, 406 s.
g) Nielsen, Jakob. 2008. 25 Years in Usability. In Jakob Nielsen´s Alertbox April 21, 2008 [online ], [cit. 2015–05–05]. Dostupné na internete http://www.useit.com/alertbox/25-years-usability.html
h) Sherwin, Katie. 2014. University websites: Top 10 Design Guidelines. In NN/g Nielsen Norman Group. January 19, 2014. [online], [cit. 2015-05-09]. Dostupné na internete:  http://www.nngroup.com/articles/university-sites/

Zasielajte mi nové články na e-mail: Odoslať

Ďalšie články z kategórie Použiteľnosť a prístupnosť