Ako sa vyvíjalo chápanie použiteľnosti webových sídiel

Prof. PhDr. Soňa Makulová, PhD. 31. december 2008 v kategórii Použiteľnosť a prístupnosť

Úvod

Vo viacerých číslach nášho elektronického spravodaja sme sa venovali použiteľnosti webových sídiel, pričom vždy zdôrazňujeme, že naším cieľom by malo byť navrhovať použiteľné webové stránky. O použiteľnosti sme písali vo viacerých článkoch, základné princípy použiteľnosti sú popísané v článku Použiteľnosť webových sídiel ako základný predpoklad ich úspešnosti. Pre tých, ktorí majú svoj weblog odporúčame článok Odporúčania na tvorbu používateľsky prívetivých weblogov. V novembrovom čísle elektronického spravodaja sme v článku Ak nebudete zavádzať alebo prekvapovať používateľa webového sídla, budete úspešní zdôraznili, že pri návrhu webového sídla by sa dizajnéri mali snažiť vžiť do polohy budúceho používateľa a systém navrhnúť tak, aby pri práci s webovým sídlom robil čo najmenej chýb a mal z neho príjemný zážitok. %%%ODSEK%%%Pritom použiteľnosť chápeme ako kvalitatívny atribút internetových stránok, ktorý určuje ako ľahko sa na nich používateľ orientuje, ako rýchlo pochopí ich usporiadanie a ovládanie a aký zážitok si z nich odnesie. Ak je stránka dobre navrhnutá, používateľ robí minimum chýb a dokáže nájsť čo potrebuje.

Čo je použiteľnosť vo všeobecnosti a použiteľnosť webového sídla

Termín použiteľnosť sa v poslednom čase u nás začína udomácňovať ako synonymum anglického termínu usability. Zatiaľ čo v západných krajinách už dávno existujú laboratóriá na testovanie použiteľnosti a väčšina webových sídiel sa pred spustením seriózne testuje s ohľadom na použiteľnosť, u nás môžeme hovoriť iba o začiatkoch vedeckého skúmania použiteľnosti. Určitou lastovičkou bol workshop Usability in Multimedia Enviroment, konaný bol v rámci programu Európskej únie ActeN a organizovaný spoločnosťou ELET, kde použiteľnosť a predovšetkým jej testovanie priblížili Johann Schrammel a Manfred Tscheligi zo špičkového pracoviska vo Viedni CURE (Center for Usability Research & Engineering).

Použiteľnosť môžeme v širšom chápaní chápať ako taký prístup k vývoju výrobku, ktorý predpokladá priamu spätnú väzbu používateľa počas výrobného cyklu tak, aby sa znížili náklady a výrobok v maximálnej miere uspokojoval požiadavky používateľov.

K dispozícii je viacero definícií a chápaní  použiteľnosti:

• Použiteľnosť je stupeň do akého niečo, (softvér, hardvér, výrobok) sa ľahko používa a vyhovuje ľuďom, ktorí to využívajú.
• Použiteľnosť je kvalita alebo charakteristika výrobku.
• Použiteľnosť hovorí o tom, či je výrobok efektívny, výkonný a uspokojuje tých, ktorí ho používajú.
• Použiteľnosť je meno pre skupinu techník, ktoré používajú profesionáli z oblasti použiteľnosti na tvorbu použiteľných výrobkov.
• Použiteľnosť predstavuje aj skrátený termín pre prístup alebo proces na vytvorenie takých výrobkov, ktoré sú orientované na používateľa – dizajn orientovaný na používateľa.

Použiteľnosť môžeme vo všeobecnosti definovať ako ľahké používanie systému pre konkrétne účely. Medzinárodná norma ISO 9241, v časti 11 definuje použiteľnosť ako využívanie produktu špeciálnymi používateľmi na dosiahnutie špecifických cieľov s efektívnosťou, výkonnosťou a uspokojením, v špeciálnom kontexte využitia.

Pre tých, ktorých je problematika použiteľnosti nová odporúčame vynikajúci elektronický spravodaj, ktorý vydáva  od roku 1995 guru v oblasti použiteľnosti Jakob Nielsen USEIT.com a predovšetkým úvodný článok Usability 101: Introduction to Usability ako aj monografiu Jakoba Nielsena Web.Design (2002). Práve Jakob Nielsen sa v svojich článkoch a monogragfiách venuje predovšetkým použiteľnosti webových sídiel.

Jakob Nielsen definuje použiteľnosť webových sídiel prostredníctvom piatich kvalitatívnych zložiek:

Naučiteľnosť
Ako rýchlo sa dokážu používatelia naučiť vykonať základné úlohy, ak sa prvýkrát stretnú so stránkou?

Výkonnosť
Ak sa používatelia oboznámili s dizajnom, ako rýchlo dokážu vykonať dané úlohy?

Zapamätovateľnosť
Ak sa používateľ vráti po čase na stránku, pamätá si usporiadanie a ovládanie webu.

Chybovosť
Koľko a aké chyby robia používatelia? Dokážu sa s nimi rýchlo vysporiadať?

Spokojnosť
Ako príjemné je využívanie dizajnu webu?

Menia sa smernice pre použiteľnosť s časom?

V roku 2006 vydal Jakob Nielsen v spolupráci s Hoa Loranger ďalšiu úspešnú publikáciu Prioritizing Web Usability venovanú použiteľnosti webových sídiel. Ako samy uvádzajú, prvá publikácia Designing Web Usability: The Practice of Simplicity, ktorá vyšla aj u nás v českom preklade pod názvom Web.Design v roku 2002 predstavovala súbor princípov venovaných použiteľnosti a mala veľký vplyv na dizajn webových sídiel. Dizajnéri pochopili, že časté chyby, ktorých sa dopúšťali (úvodné stránky vo flashi, grafický dizajn na úkor dizajnu informačného) majú za následok nespokojnosť používateľov a tým aj zníženú návštevnosť. Pre zaujímavosť uvádzame webovú stránku spoločnosti HP ako vyzerala približne v roku 1993.

Obr. Úvodná stránka spoločnosti HP približne v roku 1993 (zo súkromného archívu autorky)

Ako sa môžete sami presvedčiť, na stránke sa nachádzala väčšinou iba grafika, ktorá navyše v čase vtedajšieho pomalého pripojenia pomocou komutovaných liniek sa v horšom prípade načítavala aj niekoľko minút. Výsledkom bolo sklamanie používateľa, aj keď nakoniec uvidel pekný obrázok.

Možno to bol tiež jeden z dôvodov, prečo sa neskôr pristúpilo k redesignu webového sídla, kde sa už rešpektovali aj požiadavky používateľov. Na základe analýzy transakčných logov sa zistilo, že veľa používateľov si prišlo na webové sídlo predovšetkým stiahnuť drivery na tlačiarne a preto túto možnosť dostali hneď na úvodnej stránke.

Obr. Po redizajne webového sídla dostali používatelia možnosť stiahnuť si drivery na tlačiarne priamo z úvodnej stránky (zo súkromného archívu autorky)

Samozrejme, že od prvých pokusov sa veľmi veľa zmenilo, v podstate sa etablovala informačná architektúra ako nová vedná disciplína, ktorá sa snaží zaviesť princípy architektúry aj do digitálneho sveta tak, aby ľudia dokázali nájsť informácie. Pretože nájditeľnosť je dnes jedným z najdôležitejších kvalitatívnych atribútov webového sídla. Stránka, ktorú nikto nenájde, ako keby ani neexistovala. V dnešnej dobe, keď webové sídlo veľkej korporácie môže obsahovať aj niekoľko tisíc stránok je nesmierne dôležité, aby sa rešpektovali základné princípy SEO optimalizácie, informačnej architektúry, aby bola stránka prístupná pre všetkých používateľov internetu a samozrejme mala aj vysoký punc kredibility.

Čiže dá sa povedať, že tvorba webového sídla už nie je otázkou prepisu do HTML kódu, ale spolupráce tímu odborníkov z oblasti grafického dizajnu, informačnej architektúry, programátorov, HCI a mnohých ďalších disciplín. Preto sa ani neprekvapíme, keď sa pozrieme, ako vyzeralo webové sídlo slovenskej pobočky HP v decembri 2008.

Obr. Webové sídlo spoločnosti HP v decembri 2008

Ako vidíte na obrázku, webové sídlo obsahuje navigáciu podľa krajín spojenú s jazykovou mutáciou, prepracovaný systém organizácie, vyhľadávania, mapu sídla a pod. K uvedenej zmene nielen webového sídla spoločnosti HP, ale aj ďalších organizácií donútil dizajnérov postoj používateľov k internetu. Považujú ho za vynikajúci prostriedok, ktorý im slúži podobne ako telefón a preto aj neočakávajú, že na jeho použitie budú potrebovať špeciálne školenie.

Preto je mottom novej publikácie Jakoba Nielsena a Hoa Loranger je myšlienka, že dnes už nestačí povedať, že navrhujeme webové sídlo pre používateľa, ale použiteľnosť webového sídla by mala byť pri jeho návrhu prioritou.

Záver

V dnešnom čísle sme hovorili o tom, ako sa menilo chápanie a význam použiteľnosti webových sídiel. O tom, ako a prečo sa menili jednotlivé smernice pre použiteľnosť webových sídiel si povieme v ďalšom čísle.

Literatúra

---

a) International standards for HCI and usability. In UsabilityNet. [online], [cit. 2008-12-29]. Dostupné na internete http://www.usabilitynet.org/tools/r_international.htm

b) Makulová, Soňa.  Informačná architektúra a jej vplyv na nájditeľnosť webových stránok. In Newsletter. 13. január 2006 [online], [cit. 2008-12-29]. Dostupné na internete < http://www.elet.sk/?newsletter&sprava=informacna-architektura-a-jej-vplyv-na-najditelnost-webovych-stranok>

c) Makulová, Soňa.  Prečo musíme optimalizovať webové sídla pre vyhľadávače, alebo čo je SEO. In Newsletter. 2. február 2006 [online], [cit. 2008-12-29]. Dostupné na internete < http://www.elet.sk/?newsletter&sprava=preco-musime-optimalizovat-webove-sidla-pre-vyhladavace-alebo-co-je-seo>

d) Nielsen, Jakob, Loranger, Hoa. 2006. Prioritizing Web Usability. Berkeley CA : New Riders Press, 2006, 406 s.

e) Nielsen, Jakob. Web.Design. Praha : SoftPress s.r.o., 2002, 382 s.

Príspevok bol spracovaný v rámci grantovej úlohy KEGA 3/7275/09 Informačné štúdiá v podmienkach web 2.0 a nových technológií (INWENT)

Zasielajte mi nové články na e-mail: Odoslať

Ďalšie články z kategórie Použiteľnosť a prístupnosť