Je Vaše webové sídlo prístupné pre všetkých používateľov internetu?

Prof. PhDr. Soňa Makulová, PhD., 8. január 2007 v kategórii Použiteľnosť a prístupnosť

Úvod

V článku Problém prístupnosti slovenských webových sídiel sme hovorili o ďalšom dôležitom kritériu pri hodnotení webových sídiel, ktorým je prístupnosť. Prístupnosť webu je veľmi dôležitá a už aj na Slovensku je daná zákonom, a to konkrétne Výnosom Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zo 14. júla 2006 č. 1706/M-2006 o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy (pdf formát).

Bohužiaľ tvorcovia webových sídiel často zabúdajú, že pri návrhu webovej stránky musíme brať do úvahy, že internet využívajú aj ľudia ktorí nevidia, a nepočujú, nedokážu používať klávesnicu alebo myš, môžu používať iba obrazovku s textom, môžu mať malú obrazovku, prípadne majú pomalé internetové pripojenie a pod. Prístupné stránky teda rešpektujú používateľa, jeho technické vybavenie, zdravotné dispozície, vedomosti, skúsenosti a vzdelanie.%%%ODSEK%%%

Prístupnosť webových sídiel propaguje aj World Wide Web konzorcium (W3C), ku ktorého významnej inciatíve patrí aj Web Accessibility Initiative (Iniciatíva prístupného webu), ktorej cieľom je dosiahnuť univerzálny prístup všetkým znevýhodnených používateľov k www stránkam bez ohľadu na ich postihnutie.

V dnešnom článku si povieme, ako môžeme zistiť, či webové sídlo spĺňa zásady prístupnosti podľa jeho odporúčaní, ako aj podľa spomínaného Výnosu MDPT SR o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy.

Prístupnosť na webe je veľmi dôležitá, pretože ak okrem postihnutých používateľov zarátame aj tých, čo používajú starší operačný systém, prehliadač, iné zobrazovacie zariadenie (PDA, mobil…) a vyhľadávacie roboty môže podiel takých návštevníkov tvoriť 20 až 30% z celkového počtu návštevníkov stránok (Mamojka, Regec).

Možnosti testovania webového sídla pre prístupnosť

V súčasnosti sú k dispozícii tri možnosti testovania, či je webové sídlo prístupné pre znevýhodnených používateľov:

1. Audit na prístupnosť webového sídla, ktorý vykoná expert na prístupnosť. 
2. Testovanie na prístupnosť samotnými znevýhodnenými používateľmi internetu, ktorí vykonávajú zadané úlohy. Prítomný je aj moderátor, ktorý pripravil scenár. Jeho úlohou je vyhodnotiť úspešnosť ako chyby, ktoré sa vyskytli počas testovania webového sídla. 
3. Automatické testovanie prístupnosti webového sídla, ktoré sa uskutoční prostredníctvom niektorých z dostupných nástrojov.

V dnešnom príspevku si bližšie charakterizujeme možnosti, ak audit na prístupnosť webového sídla vykoná expert. Je to výhodné, pretože expert, ktorý analyzuje webové sídlo po zistení chýb navrhne aj odporúčania na ich odstránenie.
Na Slovensku treba vyzdvihnúť aktivity Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska týkajúcich sa prístupnosti webu prostredníctvom projektu Blind Friendly Web (ďalej BFW). Projekt Blind Friendly Web vznikol Českej republike v Sjednocené organizaci nevidomých a slabozrakých už v roku 2000. Od roku 2006 sa na realizácii projektu podiela aj dcérska spoločnosť SONS ČR TyfloCentrum Brno, o.p.s..

V Českej republike sa audit prístupnosti uskutočňuje aj v rámci projektu Dobrý web. V rámci obidvoch projektov v Českej aj Slovenskej republike sa mapujú stránky, ktoré sú pre zrakovo postihnutých prístupné a umiestňujú sa do katalógu Blind Friendly (SR) a katalógu Blind Friendly ČR. O tom, že situácia v Českej republike je z hľadiska prístupnosti ďaleko lepšia svedčí aj počet odkazov v katalógu. V čase písania príspevku v januári 2007 tu bolo 77 odkazov a v slovenskom katalógu iba 8 odkazov.

Ako sme už uviedli audit odborníka, je najistejšou variantou vzhľadom na pomerne komplikované zásady prístupnosti. K výhodám patrí, že sa preveria aj obecnejšie zásady prístupnosti, ktoré nerieši ani metodika WCAG, BFW a tiež známa americká Section 508.

V Českej republike sa prístupnosť webových stránok overuje podľa metodiky Best Practice – pravidel pro tvorbu přístupného webu. Tato metodika bola vytvorená špeciálne pre české potreby pre potreby novely zákona č. 365/2000 Sb., o informačných systémoch verejnej správy, ktorá ukladá všetkým orgánom verejnej správy od 1. 1. 2000 povinnosť udržiavať svoje webové stránky prístupné pre pre zdravotne postihnutých občanov.

Jednotlivé metodiky prístupnosti webu v svojej práci veľmi pekne porovnáva Andrea Fojtu (2005, s. 30 -31). World Wide Web konzorcium vydalo dve smernice WCAG 1.0 a WCAG 2.0, ktorých primárnym cieľom je propagácia prístupnosti obsahu webu, ktorý by mal byť prístupný čo najširšej skupine používateľov. Základným rozdielom medzi dvoma smernicami je štruktúra dokumentu. Zatiaľ čo WCAG 1.0 je organizovaná do 14 smerníc a 66 kontrolných bodov na troch možných stupňoch priority, WCAG 2.0 by mala byť rozdelená do 4 princípov a 13 smerníc na troch stupňoch zhody. Dôvodom redukcie počtu smerníc bol zámer vytvoriť jednoduchší a zrozumiteľnejší dokument.

V USA je známy zákon zaoberajúci sa prístupnosťou webu tzv. Section 508 ako výsledok viacerých súdnych sporov, v ktorých žalujúca strana požadovala rovnocenný prístup k informáciám aj na internete. Na tieto iniciatívy reagoval už v roku 1998 vtedajší prezident Spojených štátov Clinton. Pre jednoduchšiu kontrolu prístupnosti webového sídla poskytuje organizácia WebAIM (Web Accessibility in Mind) na svojom webovom sídle kontrolný zoznam vo forme veľmi prehľadnej tabuľky tzv. WebAIM Section 508 Checklist.

Pravidlá Blind Friendly Web (BFW) svojou štruktúrou a obsahom pripomínajú Smernice prístupnosti obsahu webu 1.0 (WCAG 1.0), odvolávajú sa na nich aj v použitej literatúre. Ako už aj naznačuje názov dokumentu Dokumentácia zásad prístupnosti webových stránok pre používateľov s ťažkým zrakovým postihnutím, ide predovšetkým o sprístupnenie webu tejto časti postihnutého obyvateľstva (podľa údajov na stránke ide na Slovensku o takmer 50 000 občanov v Českej republike o 100 000 občanov).

Z hľadiska zrozumiteľnosti je najlepšie prepracovaná česká metodika Best practice Pravidla pro tvorbu přístupného webu Verze 1.0, ktoré vydalo české Ministerstvo informatiky. Príručka prístupnosti obsahuje 37 kontrolných bodov, ktoré sú dostupné v základnej aj v rozšírenej forme. Výhodou je podrobný popis ku každému bodu.

Uvádzame stručný výťah jednotlivých bodov.

Obsah webových stránok je dostupný a čitateľný

1. Každý netextový prvok nesúci významový obsah má svoju textovú alternatívu.
2. Informácie vyjadrené farbou sú dostupné aj bez farebného rozlíšenia.
3. Predpisy určujúce veľkosť písma nepoužívajú absolútne jednotky.
4. Predpisy určujúce typ písma obsahujú všeobecnú skupinu písiem.
5. Predpisy určujúce veľkosť písma nepoužívajú absolútne jednotky.
6. Predpisy určujúce typ písma obsahujú obecnú rodinu písiem.

Prácu s webovou stránkou riadi používateľ

7. Obsah WWW stránky sa mení len keď používateľ aktivuje nejaký prvok.
8. Webová stránka nemanipuluje používateľským prostredím bez priameho príkazu používateľa.
9. Nové okná sa otvárajú len v odôvodnených prípadoch a používateľ je na to vopred upozornený.
10. Na webovej stránke nič nebliká rýchlejšie ako jedenkrát za sekundu.
11. Webová stránka nebráni používateľovi posúvať obsahom rámcov.
12. Obsah ani kód webovej stránky nepredpokladá ani nevyžaduje konkrétny spôsob použitia ani konkrétne výstupné či ovládacie zariadenie.

Informácie sú zrozumiteľné a prehľadné

13. Webové stránky poskytujú informácie jednoduchým jazykom a zrozumiteľnou formou.
14. Úvodná stránka jasne popisuje zmysel a účel webu. Názov webu či jeho prevádzkovateľa je zreteľný.
15. Webová stránka aj jednotlivé prvky textového obsahu uvádzajú svoj hlavný cieľ na začiatku.
16. Rozsiahle obsahové bloky sú rozdelené do menších, výstižne napísaných celkov.
17. Informácie zverejňované na základe zákona sú dostupné ako textový obsah webovej stránky.
18. Na samostatnej webovej stránke je uvedený kontakt na technického správcu a prehlásenie jasne vymedzujúce mieru prístupnosti webu a jeho časti. Na túto webovú stránku odkazuje každá stránka webu.

Ovládanie webu je jasné a pochopiteľné

19. Každá webová stránka má zmysluplný názov, ktorý vystihujú jej obsah.
20. Navigačné a obsahové informácie sú na webovej stránke zreteľne oddelené.
21. Navigácia je zrozumiteľná a je konzistentná na všetkých webových stránkach sídla.
22. Každá webová stránka (okrem úvodnej webovej stránky) obsahuje odkaz na vyššiu úroveň v hierarchii webu a odkaz na úvodnú WWW stránku.
23. Všetky webové stránky rozsiahlejšieho webu obsahujú odkaz na prehľadnú mapu webu.
24. Obsah ani kód webovej stránky nepredpokladá, že používateľ už navštívil inú stránku.
25. Každý prvok formulára má priradený výstižný nadpis.
26. Každý rámec má vhodné meno alebo popis vyjadrujúci jeho zmysel a funkčnosť.

Odkazy sú zreteľné a návodné

27. Označenie každého odkazu výstižne popisuje jeho cieľ aj bez kontextu.
28. Rovnako označené odkazy majú rovnaký cieľ.
29. Odkazy sú odlíšené od ostatného textu, a to nielen farbou.
30. Obrázková mapa na strane servera sa používa len v prípade, že nebolo možné pomocou dostupného geometrického tvaru definovať oblasti v obrázkovej mape. V ostatných prípadoch je použitá obrázková mapa na strane používateľa. Obrázková mapa na strane servera je vždy sprevádzaná alternatívnymi textovými odkazmi.
31. Používateľ je vopred jasne upozornený, ak odkaz vedie na obsah iného typu, než je webová stránka. Takýto odkaz je doplnený informáciou o type a veľkosti cieľového súboru.

Kód je technicky spôsobilý a štruktúrovaný

32. Kód webových stránok odpovedá zverejnenej finálnej špecifikácii jazyka HTML alebo XHTML . Neobsahuje syntaktické chyby, ktoré je správca webových stránok schopný odstrániť.
33. V metadátach je uvedená použitá znaková sada dokumentu.
34. Prvky tvoriace nadpisy a zoznamy sú v zdrojovom kóde korektne vyznačené. Prvky, ktoré netvoria nadpisy či zoznamy naopak nie sú takto vyznačené v zdrojovom kóde.
35. Pre popis vzhľadu webovej stránky sú uprednostňované štýlové predpisy.
36. Ak je tabuľka použitá k rozvrhnutiu obsahu webovej stránky, neobsahuje záhlavie riadkov ani stĺpcov. Všetky tabuľky zobrazujúce tabuľkové dáta naopak záhlavie riadkov a/alebo stĺpcov obsahujú.
37. Všetky tabuľky dávajú zmysel aj pri čítaní po riadkoch zľava doprava.

Záver

Uvedený prehľad smerníc týkajúcich sa prístupnosti webu naznačuje zložitosť riešenia problematiky. Preto je výhodné, ak sa audit prístupnosti webového sídla zverí do rúk odborníkom. Pre tých, ktorí sa aspoň čiastočne vyznajú v problematike prístupného webu existuje aj celý rad automatických nástrojov na overovanie prístupnosti. Budeme o nich hovoriť v budúcom čísle.

Literatúra

---

a) Best Practice – Pravidlá pro tvorbu přístupného webu. 2004 [online]. Praha : Ministerstvo informatiky, 2004 [cit. 2007-01-06]. Dostupné na internete: 
http://www.micr.cz/scripts/detail.php?id=1588.
b) Fojtu, A. 2005. Analýza súčasného stavu a perspektívy riešenia v oblasti iniciatívy prístupnosti webových sídiel. [Diplomová práca]. Bratislava : Filozofická faktulta Univerzity Komenského, 2005. 70 s.
c) Mamojka, B., Regec, V. Je slovenský web použiteľný pre nevidiacich? In IT News. 23. 8. 2006. [cit. 2007-01-06]. Dostupné na internete: http://www.itnews.sk/buxus_dev/generate_page.php?page_id=43802.
d) Špinar, D. 2004. Tvoříme přístupné webové stránky. 1. vyd. Brno : Zoner Press, 2004. 360 s. ISBN 80-86815-11-0.
e) V Ý N O S Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zo 14. júla 2006 č. 1706/M-2006 o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy. [cit. 2007-01-06]. Dostupné na internete: http://www.portal.gov.sk/Portal/sk/Modules/Content/Downloader.axd?filepath=Dokumenty/eGovernment/Vynos_o_standardoch_ISVS.pdf

Zasielajte mi nové články na e-mail: Odoslať

Ďalšie články z kategórie Použiteľnosť a prístupnosť