Problém prístupnosti slovenských webových sídiel

Prof. PhDr. Soňa Makulová, PhD., 14. december 2006 v kategórii Použiteľnosť a prístupnosť

Úvod

Nosnou osou našich článkov je dôraz na kvalitu webových sídiel. O tom, že kvalite webových sídiel sa pripisuje stále väčší dôraz svedčia aj mnohé súťaže, ako napríklad celosvetová súťaž World Summit Award a Web 2.0 Awards, The Webby Awards európska súťaž EuroPrix Top Talent Award a množstvo národných a regionálnych súťaží. Kritériá hodnotenia sú rôzne, ale môžeme konštatovať, že stále viac sa pridŕžajú zásad a štandardov, ktoré na svojich stránkach propaguje World Wide Web konzorcium (W3C).

V článku Prečo je potrebné dodržiavať štandardy World Wide Web konzorcia sme hovorili o význame W3C z hľadiska rozvoja internetu. K jeho hlavným cieľom patrí vydávať špecifikácie a smernice, ktoré by podporovali rozvoj celého webu a prispievali k vzájomnému prepájaniu webových technológií.%%%ODSEK%%% K významnej iniciatíve W3C patrí aj Web Accessibility Initiative (Iniciatíva prístupného webu). Práve prístupnosť webových sídiel býva jedným z dôležitých kritérií hodnotenia webového sídla.

Čo je prístupnosť alebo bezbariérovosť webového sídla

Tim Berners Lee, riaditeľ W3C a vynálezca webu:
„The power of the Web is in its universality. Access by everyone regardless of disability is an essential aspect.“
Uvedený citát vynálezcu webu vystihuje silu webu v jeho univerzalite, ale zároveň zdôrazňuje nevyhnutnosť, aby k webu mal prístup každý bez ohľadu na jeho postihnutie.

Pri návrhu webovej stránky musíme brať do úvahy, že internet využívajú aj ľudia:

• ktorí nevidia, nepočujú, prípadne nedokážu spracovať určitý typ informácií, 
• majú ťažkosti v čítaní alebo v porozumení textu, 
• nedokážu používať klávesnicu alebo myš, 
• môžu používať iba obrazovku s textom, môžu mať malú obrazovku, prípadne majú pomalé internetové pripojenie, 
• nehovoria alebo nerozumejú jazykom, v ktorom je napísaná stránka, 
• môžu byť práve v situácii, keď ich oči, uši, prípadne ruky sú zaneprázdnené (cesta do práce, práca v hlučnom prostredí a pod.), 
• môžu mať staršiu verziu prehliadača, úplne inú verziu prehliadača, jazykový prehliadač, prípadne rozdielny operačný systém.

Prístupné stránky teda rešpektujú používateľa, jeho technické vybavenie, zdravotné dispozície, vedomosti, skúsenosti a vzdelanie.

Podľa Špinara (2004, s. 11) znamená prístupnosť vo všeobecnosti taký stav, kedy daná vec nekladie svojim používateľom pri jej používaní žiadne prekážky. Prístupné stránky nekladú svojim používateľom žiadne prekážky a sú použiteľné pre každého používateľa internetu, a to nezávisle na jeho znevýhodneniach, znalostiach, schopnostiach, skúsenostiach či zobrazovacích možnostiach.

Ako sme už uviedli, z hľadiska prístupnosti alebo bezbariérovosti webového sídla zohráva významnú úlohu World Wide Web konzorcium, ktoré v rámci iniciatívy Web Accessibility Initiative vydáva smernice a odporúčania pre budovanie prístupného webu. V súčasnosti platia smernice pre budovanie bezbariérového webu Web Content Accessibility Guidelines 1.0, ako W3C Recommendation z piateho mája 1999. V tomto dokumente nájdeme 14 pravidiel (všeobecných zásad) dizajnu prístupných webových stránok:

Zásada 1. Poskytujte rovnocenné alternatívy ku zvukovým a vizuálnym informáciám.
Zásada 2. Nespoliehajte sa len na farbu.
Zásada 3. Náležite používajte značky a definície štýlov.
Zásada 4. Používajte bežný jazyk.
Zásada 5. Vytvárajte tabuľky, ktoré sa správne zobrazujú.
Zásada 6. Zabezpečte, aby sa správne zobrazovali stránky, ktoré používajú nové technológie.
Zásada 7. Zabezpečte, aby používateľ mohol riadiť časované zmeny obsahu.
Zásada 8. Zabezpečte prístupnosť pripojených používateľských rozhraní.
Zásada 9. Vytvárajte nezávisle na používateľom zvolenej technológii.
Zásada 10. Používajte dočasné riešenia.
Zásada 11. Používajte technológie a pravidlá konzorcia W3C.
Zásada 12. Poskytujte informácie o kontexte a orientácii.
Zásada 13. Poskytujte prehľadný navigačný mechanizmus.
Zásada 14. Zabezpečte, aby boli dokumenty zrozumiteľné a jednoduché.

Ku každej zo zásad patrí zoznam kontrolných bodov s formuláciami, ktoré vysvetľujú, ako sa zásada uplatňuje počas bežného vývoja. Každý bod má pridelený stupeň priority, čím je vyjadrená jeho závažnosť dopadu na prístupnosť.

Body s prioritou 1 – Tvorca obsahu musí uvedený kontrolný bod splniť. V opačnom prípade jedna alebo viacero skupín nebude môcť
získať informácie z dokumentu.
Body s prioritou 2 – Tvorca obsahu webu by mal tento kontrolný bod splniť. V opačnom prípade jedna alebo viacero skupín bude
mať ťažkosti so získavaním informácií v dokumente.
Body s prioritou 3 – Tvorca obsahu webu môže tento kontrolný bod splniť. V opačnom prípade, jedna alebo viacero skupín bude
mať menšie ťažkosti s prístupom ku informáciám v dokumente.

Existujú tri stupne priority, ktorých dodržaním je definovaná zhoda voči WCAG 1.0.:

• Stupeň zhody A znamená, že boli splnené všetky kontrolné body priority 1. 
• Stupeň zhody AA potvrdzuje, že boli splnené všetky kontrolné body priority 1 a 2. 
• Stupeň zhody AAA znamená splnenie všetkých kontrolných bodov priority 1, 2 a 3.

Na stránke W3C nájdeme podrobné inštrukcie, ako používať jednotlivé logá naznačujúce stupeň zhody s W3C Web Content Accessibility Guidelines 1.0.


Obr. Logá naznačujúce stupeň zhody s WCAG 1.0

Uvedené Smernice sa v praxi príliš neujali vzhľadom na pomerne zložitý text. Preto sa W3C rozhodlo uvedenú Smernicu prepracovať a v súčasnosti je k dispozícii ešte stále v pracovnej verzii nová verzia Web Content Accessibility Guidelines 2.0 W3C Working Draft z 27. apríla 2006. Dokument musí prejsť pomerne zložitým pripomienkovacím konaním a až po podpise riaditeľom konzorcia W3C sa dostane do štádia Recommendation (odporúčanie).

Aká je situácia na Slovensku?

Na Slovensku je situácia z hľadiska prístupného webu veľmi nepriaznivá. Iba veľmi málo webových sídiel spĺňa zásady prístupnosti. Je to dané aj tým, že problematika informatizácie spoločnosti a e-governmentu stále nie je prioritou súčasnej a ani predchádzajúcich vlád. Spoločnosť ELET s r.o. bola členom riešiteľského tímu európskeho projektu ACTeN, ktorý združoval 11 partnerských organizácií z 10 krajín s dôrazom na spoluprácu medzi krajinami strednej a východnej Európy. Nosnou myšlienkou projektu ACTeN bolo propagovať a učiť sa pracovať s najlepšími európskymi multimédiami, stimulovať rozvoj trhu s elektronickým obsahom a monitorovať trh digitálnych médií. V rámci projektu zorganizovala tiež 22. apríla 2004 okrúhly stôl eGovernment na Slovensku, možnosti a výzvy, kde sa zdôraznila nutnosť klásť dôraz na prístupný web.

Na Slovensku treba vyzdvihnúť aktivity Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska týkajúch sa prístupnosti webu prostredníctvom projektov Blind Friendly Web (ďalej BFW) a projekt Robme weby lepšie.

Projekt Blind Friendly Web vznikol ako jeden z výstupov kurzov obsluhy výpočtovej techniky pre zrakovo postihnutých, kde sa zistilo, že mnoho webových stránok je pre používateľov so zrakovým postihnutím neprístupných a teda nepoužiteľných.
Metodika Blind Friendly okrem používatelov so zrakovým postihnutím akceptuje vo svojich pravidlách aj iné znevýhodnené skupiny používatelov (používatelov s telesným postihnutím, používatelov, ktorí nepoužívajú majoritný internetový prehliadač a taktiež používatelov s alternatívnymi zobrazovacími zariadeniami).

Riešením projektu je:

• mapovanie stránok, ktoré sú pre zrakovo postihnutých prístupné, a ich umiestnenie do katalógu Blind Friendly, 
• vytvorenie a priebežná aktualizácia metodického návodu pre tvorcov webu, 
• osvetová činnosť - prezentácie projektu na seminároch, konferenciách, aktívna účasť v porotách súťaží.
• Ide o prvý projekt v SR, ktorý vznikol z iniciatívy Občianskych združení eSlovensko a Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska s významnou podporou Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a Sjednocené organizace nevidomých a slabozrakých Česká republika.

Na stránkach projektu nájdeme dokument Dokumentácia zásad prístupnosti webových stránok pre ťažko zrakovo postihnutých užívateľov, ktorá vychádza zo zásadných materiálov W3C.

Projekt ponúka bezplatné testovanie sídiel na prístupnosť, v prípade, že je test kratší ako 60 minút, v opačnom prípade je test spoplatňovaný 500,- Sk na hodinu. Úspešné stránky sú zaradené do katalógu Blind Friendly Web.


Obr. Stránky spĺňajúce kritériá Blind Friendly Web

Ako vidíme na obrázku, je iba veľmi málo stránok, ktoré spĺňajú kritériá prístupnosti. V prípade, že stránka prejde testom prístupnosti, môže si dať na stránku logo Blind Friendly.
 

Medzi prístupnými stránkami je stránka Slovenskej knižnice pre nevidiacich v Levoči, stránka Sociálnej poisťovne, neziskovej organizácie eSlovensko, Oficiálne stránky Hlavného mesta SR Bratislava a pod. Na základe našich prieskumov majú stránky verejnej správy, štátnych orgánov a moci závažné nedostatky prístupnosti a len veľmi malá časť z nich sa blíži základnej úrovni. V posledných rokoch sa situácia postupne zlepšuje, motivujúcimi sú súťaže o najlepšie webové sídla, kde je jedným z dôležitých kritérií aj prístupnosť.

Príkladom môže byť súťaž webových prezentácií samospráv Zlatý erb, prípadne súťaž o najlepšie webové sídlo knižnice TOP WebLib, ktorá má medzi hodnotiacimi kritériami aj prístupnosť.

Prístupnosť na webe teda nie je len súčasným módnym trendom či komerčným ťahákom tvorcov webových stránok. Veď keď okrem postihnutých používateľov zarátame aj tých, čo používajú starý operačný systém, prehliadač, iné zobrazovacie zariadenie (PDA, mobil, …) a vyhľadávacie roboty môže podiel takých návštevníkov tvoriť 20 až 30 percent z celkového počtu návštevníkov stránok (Mamojka, Regec).

Je potešiteľné, že povinnosť mať prístupný web je už dané aj zákonom. Na aprílovej schôdzi NR SR schválila zákon o informačných systémoch verejnej správy a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo Výnos Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zo 14. júla 2006 č. 1706/M-2006 o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy, ktorý obsahuje aj štandardy prístupnosti vychádzajúce z odporúčaní WCAG 1.0.
Časť týkajúcu sa prístupnosti webových stránok uvádzame v plnom znení (s. 4-5).


Druhá časť
Štandardy prístupnosti webových stránok
§ 12
Prístupnosť webových stránok
(1) Povinnými požiadavkami sú
a) dodržiavanie pravidiel prístupného webu s prioritou 1 z dokumentu „Web Content
Accessibility Guidelines 1.0“, a to nasledovných bodov: 1.1, 1.2, 1.3, 1.4, 2.1, 2.2, 3.5,
3.6, 4.3, 5.1, 5.2, 6.1, 6.2, 6.3, 7.1, 9.1, 10.4, 11.4, 12.1, 12.4, 13.6, 14.1 a bodu 8.1
v prípade, ak je funkčnosť dôležitá a zároveň nie je prezentovaná aj na nejakom inom
mieste,
b) dodržiavanie zásad prístupného webu z materiálu „Dokumentácia zásad prístupnosti
webových stránok pre používateľov s ťažkým zrakovým postihnutím“, a to nasledovných
bodov: 5, 7, 9, 10, 11, 13, 14.

(2) Odporúčanou požiadavkou je dodržiavanie pravidiel prístupného webu
s prioritou 2 a s prioritou 3 z dokumentu „Web Content Accessibility Guidelines 1.0“, a to
nasledovných bodov: 1.5, 3.1, 3.2, 3.3, 3.4, 3.7, 4.1, 4.2, 5.3, 5.4, 5.5, 5.6, 6.4, 6.5, 7.2, 7.3,
7.4, 7.5, 8.1, 9.2, 9.3, 9.4, 9.5, 10.1, 10.2, 10.3, 10.5, 11.1, 11.2, 11.3, 12.2, 12.3, 13.1, 13.2,
13.3, 13.4, 13.5, 13.7, 13.8, 13.9, 13.10, 14.2, 14.3.

(3) Odkazy na iné štandardy, číselníky, právne normy a predpisy a iné zdroje
a) slovenský preklad „Web Content Accessibility Guidelines 1.0“, ktorý je uvedený na
verejne prístupnej webovej stránke,
b) „Pravidlá tvorby prístupného webu“, ktoré sú uvedené na verejne prístupnej webovej
stránke,
c) „Dokumentácia zásad prístupnosti webových stránok pre používateľov s ťažkým
zrakovým postihnutím“, ktorá je uvedená na verejne prístupnej webovej stránke.

Záver

Ako vidíme, aj problematika prístupného webu sa na Slovensku pomaly dostáva do povedomia odbornej verejnosti a je daná aj zákonom. Treba ale ešte veľmi veľa práce, aby slovenské weby spĺňali aspoň základné kritériá prístupného webu.

Literatúra

---

a) PAVLÍČEK, R. Dokumentácia zásad prístupnosti webových stránok pre používateľov s ťažkým zrakovým postihnutím. [cit. 2006-10-12]. Dostupné na internete: http://www.blindfriendly.sk/index.php?room=2.
b) FOJTU, A. 2005. Analýza súčasného stavu a perspektívy riešenia v oblasti iniciatívy prístupnosti webových sídiel. [Diplomová práca]. Bratislava : Filozofická faktulta Univerzity Komenského, 2005. 70 s.
c) Mamojka, B., Regec, V. Je slovenský web použiteľný pre nevidiacich? In IT News. 23. 8. 2006. [cit. 2006-10-12]. Dostupné na internete: http://www.itnews.sk/buxus_dev/generate_page.php?page_id=43802.
d) ŠPINAR, D. 2004. Tvoříme přístupné webové stránky. 1. vyd. Brno : Zoner Press, 2004. 360 s. ISBN 80-86815-11-0.
e) VÝNOS Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zo 14. júla 2006 č. 1706/M-2006 o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy. [cit. 2006-10-12]. Dostupné na internete: http://www.portal.gov.sk/Portal/sk/Modules/Content/Downloader.axd?filepath=Dokumenty/eGovernment/Vynos_o_standardoch_ISVS.pdf

Zasielajte mi nové články na e-mail: Odoslať

Ďalšie články z kategórie Použiteľnosť a prístupnosť